babie leto vo Vysokých Tatrách 14.-18.10.2019

Akonáhle začalo babie leto tak sme traja penzisti vyrazili do Vysokých Tatier.

V pondelok ráno sme z Lysej Poľany vyšli do doliny Piatich poľských stawow, kde sme sa ubytovali na chate. Potom už len krátka prechádzka k vodopádu Siklawa.

V utorok sme vyšli do sedla Zawrat a odtiaľ celú Orliu prť cez Kozí vrch až po Krížne. Je to najťažšia značená cesta vo Vysokých Tatrách a je to poriadna makačka – po rebríkoch a reťaziach hore – dole (a prevýšenia aj 100 m). Bolo nádherné počasie, na hrebeni bolo veľa ľudí   (aj Slováci). Nikam sme sa neponáhľali, obdivovali a fotografovali sme panorámu hôr. Na reťaziach som nefotil, držal som sa oboma rukami. A navyše až doma som zistil, že môj fotoaparát už dosluhuje a dobre nezaostruje. Celý okruh nám trval 10,5 h, z toho vlastná Orlia prť 6,5 h, 2 h nástup a 2 h zostup.

V stredu začal fúkať veľmi silný vietor a podľa oblakov sme videli, že na hrebení fúka ešte viac. Prešli sme na Morské oko.  Tam sa Edo rozhodol vrátiť domov. Ja som ostal na chate pri Morskom oku. Spravil som si prechádzku okolo oka, fúkalo a štíty boli v oblakoch. Popoludní prišiel ku chate domáci jeleň s číslom v uchu. Pri chate bolo množstvo ľudí (aj s deťmi v kočíkoch). Ľudia jeleňa kŕmili jabĺčkami, sušienkami aj cukríkmi. Darmo sme niektorí upozorňovali, že to nie je strava pre jeleňa. On sa však drzo dožadoval – pchal hlavu aj do batohov aj do kočíkov. Všetci sme si jeleňa fotili a vrchol boli selfíčka ľudí – jednou rukou držali jeleňa okolo krku a druhou sa fotili. Tak isto aj orešnice dali prednosť omrvinkám od ľudí. Darmo boli okolo chaty veľké cedule, že je prísne zakázané kŕmiť divé zvieratá. Je pekné, že ľudia chodia do prírody, ale takéto „atrakcie“...

Vo štvrtok bolo opäť krásne počasie. V húfe Poliakov som vyrazil na Rysy. V Morskom oku a Čiernom stave sa ako v zrkadle odrážali okolité štíty. Bohužiaľ ráno bola časť panorámy v tieni a časť osvetlená Slnkom. Môj foťák to nedokázal verne zachytiť. Výstup na Rysy z poľskej strany je podstatne ťažší ako zo slovenskej. Je zabezpečený reťazami. Ide sa veľmi strmo hore. Na pár miestach bol ráno zľadovatelý sneh. Po 4 h som vyšiel na vrchol Rysov. Je tam nádherný kruhový výhľad. Z oboch strán tiahol zástup ľudí, takže na vrchole bol trochu problém nájsť si kúsok miesta na jedlo. Na Chate pod Rysmi bolo plno, ale ešte sa mi podarilo ubytovať. Na chate je aj klavír, takže jeden mládenec na ňom vyhrával. V požičovni bicyklov som si zadarmo požičal jediný bicykel a vyskúšal si divokú jazdu po skalách. A večer tradične pekný západ Slnka zo sedla Váha.

V piatok som s ťažkým srdcom už zostupoval dolu proti veľkému húfu turistov. Dorazili ma nové kovové lavičky na hangu. A už boli spravené dva smery – jeden dole a druhý hore. Pri Capích plesách sa pásli kamzíky. Stretol som aj Alicku a neskôr aj ďalších kamarátov. A na Štrbskom plese som len zíral, akú turistickú atrakciu stavajú pre návštevníkov v duchu hesla „pomôžeme vám minúť vaše peniaze“...

Opäť sa potvrdilo, že treba počkať na babie leto a potom vyraziť. Čo ma však prekvapilo bolo množstvo ľudí vo Vysokých Tatrách – aj na poľskej aj na našej strane. Vedel som, že v lete boli Vysoké Tatry totálne preplnené (niektorí ľudia odtiaľ radšej odišli...), ale že bude plno aj v októbri to som nečakal. Tak isto aj na chatách sme sa len tak tak ubytovali bez rezervácie. Len s notalgiou som spomínal na časy keď počas babieho leta cez pracovné dni sme na chate boli len 2 – 3 návštevníci. Viem, že na mnohých turisticky navštevovaných miestach vo svete už museli prikročiť k regulácii počtu návštevníkov. Vysoké Tatry sú nádherné, ale plošne maličké a ich kapacita je obmedzená... A má to dosah aj na život zvierat, bežné sú už líšky okolo chát (dokonca aj pri Chate pod Rysmi sa už objavuje!), vtáci a veveričky už dávno žobrú ľudské dobroty, jeleň pri Morskom oku ma dorazil. Už len tie medvede chýbajú...

Vlado

Prikladáme zopár fotiek

image image image image image image image image image image image image image image