zimný výstup na Čiernu skalu

Počas uzávierky Slovenska môžeme chodiť do prírody. Náš tradičný zimný výstup na Čiernu skalu sa oficiálne neuskutočnil, ale individuálne sme využili nádherné zimné počasie.

Vlado, aby maximálne obmedzil kontakty, na Čiernu skalu vyrazil už v piatok 12.2.2021.

Ráno  gýčová zimná idylka - na Jahodníku -10 C, sneh nádherne vržďal,gýčová  modrá obloha a žiadni turisti. Po 10:30 sa objavili prvé obláčiky a keď  som došiel o 11:00 na Čiernu skalu už  to  bolo také striedavé. Hore  super zimná scenéria,  aj vietor len  slabý, len výhľad nadol nič moc.  Ďalej som si  trasu  upravil, zišiel som na zvážnicu pod Čiernou skalou  (o jednu vyššie ako je červená na Monrepos) a pokračoval som smerom na  Starý plášť. Tesne pod Starým plášťom som zo  zvážnice odbočil a  vyliezol na Starý plášť. Ten je trochu nižší ako Čierna skala a už to  bolo poznať na námraze na stromoch, nebola to taká krása. Zo Starého  plášťa som zišiel dole na červenú a cez Monrepos som pokračoval smerom  na Brezinky. Z červenej som odbočil naspäť na hrebeň po jednej zvážnici a  cez Polámané som sa napojil na žltú v sedielku pod Čiernou skalou. Na  Polámanom na skale boli cencúliky, síce Slovenskému raju sa nevyrovnali,  ale aspoň niečo. Na žltej som  zistil, že chodník na Čiernu skalu je už  poriadne prešľapaný (aj keď bol piatok, zrejme home office a dištančné  vzdelávanie sa dá robiť aj v prírode :-)  ), takže v sobotu je možné, že  to tam bude ako na korze...

 A ešte trochu  štatistiky: prešiel som 20,66 km za 6:20 h.

Vlado

Hoci  tento ročník akcie nebolo z dobre známych dôvodov možné oficiálne  zorganizovať, rozhodli sme sa, že v deň pôvodne plánovaného výstupu  pôjdeme predsa len kopec skontrolovať. A tentokrát z iného smeru ako  obvykle - od Bukovej. Stretla sa nás tam malá skupinka - 9 ľudí a pri  dodržiavaní všetkých zásad bezpečného spolunažívania sme sa vydali na  cestu. Hneď zrána nás privítali až gýčové scenérie - bezoblačná azúrová  obloha, zamrznutá hladina priehrady a biely hrebeň hôr boli odmenou za  skorší budíček. Mráz nebolo takmer cítiť (hoci atakoval -10°C), snehu  bolo len málo, ale po červenej na Brezinky to bolo za odmenu. Odtiaľ nás  čakal trošku náročnejší úsek, chválili sme dobre zvolený smer trasy.  Cesta sa premenila na ľadový potok, normálne to bolo schodné len ťažko  (hlavne na zostup), našťastie sa úzkym pásom povedľa zvážnice dalo  vystúpiť na križovatku s cyklocestou popod Veterlínom. Po červenej sme  už v pohode pokračovali až pod Kamenné vráta, odtiaľ lesnou cestou na  hrebeň za Polámaným, ďalej sme sa prešmykli voľne lesom. Na vrchole bolo  korzo, veľa ľudí stále vystupovalo, krásny deň vytiahol do prírody dosť  záujemcov. Pohľad do okolia však stál za tú trošku námahy.

Dole  sme išli po zvážnici pod Veterlín a odtiaľ po cykloceste okolo  Jaskyniarskej studničky a skalnej kaplnky až k priehrade a autám. Cestou  sa zatiahlo a jemne snežilo.

Okrem nás ešte dnes vystúpila  hore ďalšia menšia skupinka od Jahodníka, kontakt sme ale mali len  telefonicky. A na na Čiernej skale sme ešte stretli Jula Fila.

Bol to naozaj krásny výlet, tradíciu výstupu sme udržali aspoň týmto spôsobom. Dúfam, že o rok už pôjde všetko podľa plánu.

Na záver ešte štatistika: 18,7 km / 590 m / 6:16 hod (kochali sme sa), Počet účastníkov KST Atom: 4

Juro Golier

Minimálne 8 členov klubu si prechod urobilo, O rok to už hádam prejdeme spolu.

Ľudo

Prikladáme zopár fotiek