zimný prechod Veľkej Fatry

Ahoj turisti,

po dvoch rokoch sme 19.-20.3.2022 opäť prešli časť Veľkej Fatry na bežkách. Akcie sa zúčastnili len 2 najskalnejší - Maroš a ja. Počasie bolo nádherné, jarné a veľmi teplé. Cez deň bol extrémne veľký rozdiel v minimálnej a maximálnej teplote. To spôsobilo, že aj kvalita snehu bola veľmi, veľmi rozdielna - v tieni stále zamrznutý sneh a kde svietilo slnko, tak to veľmi rýchlo mäkol. Začali sme tradične na Malinom Brde a prvý deň bol naším cieľom horský hotel Granit Smrekovica. Po chvíli sme nahodili pásy a išlo sa nám podstatne lepšie. Bol nádherný deň a preto na trase bolo plno ľudí - pár pešiakov, veľmi veľa skialpinistov, 3 bežkári a na naše prekvapenie aj dvaja cyklisti. Na Jánošíkovej kolkárni sme sa tradične odfotili pri tabuli - najmenej 1 m snehu. A potom už len krásny zjazd (našťastie sneh bol celkom dobrý) až ku hotelu. Dostali sme perfektné ubytovanie - každý sme mali svoju izbu. Relax vo wellness, fantastická večera štýlom švédskych stolov a tak isto aj raňajky. Ako správni Slováci sme sa poriadne napchali... A potom už nasledoval zjazd ku bývalej chate SCP (teraz zatvorenej), potom výstup na Skalnú Alpu (vcelku  v pohode), traverz a zostup boli kruté - zmrznutý sneh, zlá stopa. A trápenie pokračovalo. Asi 800 m pred Severným Rakytovským sedlom sme rezignovali, bežky sme dali dolu, na topánky nasadili mačky a pokračovali obchvatom skoro až po Južné Rakytovské sedlo. Sneh a stopa sa našťastie zlepšili a pokračovali sme na bežkách. Z Minčola tradične krásne výhľady a potom zjazd do sedla pod Čiernym kameňom, kde sme si dali obed. Tam sme sa vzhľadom na pomalý postup cez problematický terén rozhodli skrátiť pôvodne plánovanú trasu (ísť až po sedlo  pod Ploskou a dolu do Vyšných Revúc) a skrátiť si  to priamo do Stredných Revúc. Kus sa dalo ísť ešte na bežkách, potom po strmine už len s bežkami v rukách. Hneď pod sedlom sme natrafilli na čerstvé medvedie stopy (fotka dosť nepodarená). Na zastávku autobusu sme prišli chvíľočku pred odchodom autobusu. Druhý deň sme stretli len pár pešiakov pod Čiernym kameňom.

Počasie bolo fantastické, výhľady nádherné, len stopa na druhý deň nanič (asi preto sme boli dokopy len 5 bežkári). S Marošom sme sa zhodli, že to bol jeden z najťažších  prechodov. A ja som vyslovil kacírsku myšlienku: na budúci rok pôjdeme prvý deň na Smrekovicu, tam krásny veget a na druhý deň zase po dobrej stope naspäť na Maline Brdo.

Prikladáme zopár fotiek