hrebeň Veľkej Fatry

Hrebeňom Veľkej Fatry
Tohtoročný výstup čitateľov Krás Slovenska bol na Kráľovu Studňu. Rozhodol som sa, že spojím túto akciu s letným prechodom hrebeňa Veľkej Fatry. Po dvojtýždňovom daždi meteorológovia predpovedal i 4 dni bez dažďa, takže nič nebránilo zopakovaniu letného prechodu hrebeňom Veľkej Fatry zo Starých hôr až do Ružomberka.

V piatok som pricestoval do Starých hôr. Z niekoľkých možností som si vybral trasu cez Pivovú a Japeň. Čakalo ma poriadne stúpanie s celkovým prevýšením asi 1100 m. Chodník bol miestami blatistý a na veľmi strmých úsekoch okolo Japeňa aj veľmi šmykľavý, takže bol menší problém ako sa „vyšmýkať“ nahor. Pri prameni Bystrice som sa stretol s partiou Košičaniek, ktoré tiež išli hrebeň Veľkej Fatry (ale len po Ploskú). Ubytovali sme sa na Kráľovej studni. Plánované stretnutie s astronómami  sa neuskutočnilo, lebo astronómovia usúdili, že je dosť oblakov a akciu zrušili. Večer však už bolo jasno a v noci som pekne v idel hviezdy. Veľká Fatra je park tmy, ale svetlá Zvolena, Banskej Bystrice, Martina a ďalších dedín aj tak čiastočne osvetľovali oblohu.
V sobotu ráno som odbehol pozrieť symbolický cintorín Veľkej Fatry a pamätník SNP. Lúky nad hotelom boli pekne zakvitnuté prvosienkami, hore pri lyžiarskom vleku som našiel aj pár horcov. Pred obedom prichádzali turisti na stretnutie čitateľov Krás Slovenska. Medzi nimi bolo aj veľa mojich kamarátov, všetci sa ma vypytovali na môj prechod Pacific Crest Trail z Mexika do Kanady. Našťastie Dano priniesol aj číslo Krás Slovenska s mojím článkom. Takže tým, čo si kúpili tento výtlačok, som napísal aj venovanie. Košičanky vyrazili na obed smerom na Borišov (“My máme také pomalšie tempo, ty nás ľahko dobehneš.”). Ja som si ešte vypočul  slávnostn&eacu te; prej avy a potom som vyrazil cez Krížnu a Ostredok na Borišov. Po Krížnu to bola promenáda účastníkov stretnutia. Ale aj ďalej cez Ostredok až po Chatu pod Borišovom som stretol veľa ľudí, všetci využili slnečný víkend a vyrazili či už len na jednodňovú prechádzku alebo na víkendový prechod hrebeňom. Na hrebeni boli ešte zvyšky snehových závejov. Lúky však boli zakvitnuté rôznymi jarnými kvetmi. Suverénne prevládali prvosienky, miestami bola lúka úplne žltá. Aj keď bol slnečný deň, viditeľnosť nebola super. Bol to taký letný deň s oparom, zo vzdialenejších kopcov bolo vidno len obrys. Košičanky som dobehol až pri Chate pod Borišovom.  Na chate sa n á s nazbieralo viac ľudí (aj traja chalani z okolia Trnavy), večer sme posedeli a podebatovali.
V nedeľu ráno sme ešte vyšli na Borišov. Výhľad bol opäť taký letný – cez opar. Pracujúci už išli do civilizácie a domov, aby mohli v pondelok do práce. A ja, penzista, som pokračoval po hrebeni na Smrekovicu. Na hrebeni bolo stále veľa ľudí, stretol som aj skupinu 23 Poliakov zo Zakopaného. Opäť veľa kvetov, objavil sa aj šafrán. Trasa medzi Borišovom a Smrekovicou vedie striedavo holinami a lesmi. Bohužiaľ v lesoch je veľa popadaných a polámaných stromov (pozostatok po zimnom snehu), takže prechod s veľkým batohom (mal som so sebou aj stan a karimatku pre všetky prípady) cez konáre popadaných stromov bol veľmi náročný. Poobede som prišiel na Smrekovicu. Ubytoval som sa v hoteli Granit a hneď som aj využil vírivku na regeneráciu.
V pondelok som pokračoval cez Jánošíkovu kolkáreň,  Šiprúnske sedlá a Malinô Brdo do Ružomberka. Ráz krajiny bol stále rovnaký – kopce cez opar, na lúkach množstvo prvosienok a v lese plno polámaných stromov. A žiadni pešiaci, len pri Malinom Brde 2 cyklisti. Nad Vlkolincom som chvíľu pozoroval veveričku. Do Ružomberku som stihol prísť ešte pred dažďom.
Celkovo som prešiel 58 km za 18 h. Nie je to nejaký super športový výkon. Ja som to bral ako penzistickú oddychovú prechádzku peknou prírodou a s dobrými kamarátmi. A o rok sa opäť stretneme pod Mindžovou na východnom Slovensku.

Prikladáme zopár fotiek