prechod Veľkej Fatry
V dňoch 20.-21.1.2024 sme opäť prešli zimný hrebeň Veľkej Fatry. Išli sme traja - Ľudo, Maroš a ja. Počasie bolo fantastické, nádherné slnečné dni. A ani vietor moc nefúkal.
V sobotu sme vyrazili z Maliného Brda smerom na Smrekovicu. Po štvrtkovom oteplení a daždi a následnom prudkom ochladení bol sneh veľmi tvrdý, miestami až zľadovatelý. Našťastie medzi Maliným Brdom a Smrekovicou to vyzeralo ako na korze. Skialpinisti spravili dobrú stopu a povrch obrúsili. Ja a Maroš sme mali na bežkách pásy, Ľudo len krátky kúsok. Ja s Marošom sme si bahnili - takýto dobrý sneh sme nemali už niekoľko rokov. Nebol to ideál, ale my sme pekne išli aj hore aj dole. Ľudo sa však trápil. Výhľady však boli fantastické - zo Šiprúnskej lúky sme krásne videli Malú Fatru, Západné aj Vysoké Tatry a aj časť Nízkych Tatier. Podobne na Jánošíkovej kolkárni nádherné výhľady. Pri našej obvyklej mierke sme skonštatovali, že snehu je dosť, ale zažili sme aj viac. Konečne som si po rokoch vychutnal zjazd z Jánošíkovej kolkárne na Smrekovicu ku hotelu Granit, v ktorom sme sa ubytovali. Ja som hneď zaliezol do vírivky.
V nedeľu sme chceli pokračovať smerom ku Ploskej. Dostali sme však informáciu, že je to veľmi tvrdé, obzvlášť úsek zo Skalnej Alpy. Spolu sme išli k obnovenej chate Smrekovica (bývalá chata SCP). Pri nej sme sa rozdelili - Ľudo si ešte zabežkoval po upravenom bežkárskom okruhu a potom išiel dolu na Podsuchú a k Brankovskému vodopádu. Ja s Marošom sme pokračovali ďalej na Skalnú Alpu - ale už nie na bežkách, ale na mačkách. Zo Skalnej Alpy opäť nádherné výhľady. Zpstup bol krutý - vyfúkané a zľadovatelé. Na mačkách sme to opatrne zvládli. Všetci skialpinisti išli cez Rakytov a na obchvate nebola dobrá stopa, na vrchu bola tvrdá kôra a na pešo nás neudržala. Bolo to veľmi namáhavé. Až v Južnom Rakytovskom sedle sme opäť nahodili bežky. Ďalší výhľadový kopec bol Minčol. Opäť sme si vychutnali kruhový výhľad za perfektnej viditeľnosti. A potom už len zjazd do Sedla pod Čiernym kameňom a dolu do Stredných Revúc (časť na bežkách a časť peši). S Marošom sme odhadli, že na bežkách sme išli asi 1/4 trasy a peši asi 3/4. Výhľady však stáli za to.
V sobotu sme prešli asi 13 km za 6 h a v nedeľu asi 13 km tiež za 6 h.
Ja (Ľudo) som išiel od obnovenej chaty Smrekovica dole do Podsuchej. Predtým som si obehol krátky okruh s upravenou stopou. Bárs by taká bola na prechode. Časť cesty dole som prešiel na bežkách a potom po zľadovatelej ceste, ktorá pripomínala ľadový tobogán. Našťastie ma zobral nejaký šofér. Bol som si pozrieť Brankovský vodopád, bol pekne zaľadnený. Celková výška terénneho zlomu je 55 m.
Prikladáme zopár fotiek
